Vitajte pri utorkoch teológie tela! Mojím cieľom v tomto blogu je spoločne sa zamyslieť nad rôznymi aspektmi monumentálneho diela svätého Jána Pavla II. s názvom Ako muža a ženu ich stvoril, inak známeho ako Teológia tela. Dúfam, že sa nám podarí odhaliť originálne a niekedy až ohromujúce pohľady svätého Jána Pavla II. na ľudskú osobu, manželstvo, pohlavie, zmysel života a, áno, aj na to, prečo vôbec máme telo.
Cereálie Total a Boží vnútorný život
Ak by ste vošli do mojej obývačky, okrem steny s ikonami a zbierky poldecákov z celého sveta by ste si mohli všimnúť aj jeden dosť nezvyčajný dekoratívny predmet: krabicu cereálií Total. Mohlo by sa vám to zdať dosť zvláštne, kým si nespomeniete na koniec blogu č. 2, kde sa píše, že „každý človek je stvorený pre úplné (totálne) darovanie seba samého v láske prostredníctvom tela”.
Viete, dúfam, že keď ľudia uvidia v mojej obývačke škatuľu Total, spýtajú sa ma: „Katrina, prečo máš v tejto izbe škatuľu cereálií Total?” Okamžite sa mi rozžiaria oči, nebudem sa vedieť ovládnuť a poviem: „Ach, pretože mi pripomína spôsob, akým nás Boh miluje – úplným darom seba samého – a to, kvôli čomu som stvorená – ako úplný dar seba samého v láske.“
Zistila som, že prostredníctvom konkrétnych, hmatateľných pripomienok, ako je napríklad škatuľa Total, sa teológia tela dostáva z abstraktnej roviny a postupne preniká do našej hlavy, srdca, no najmä našu identitu. Dovoľte mi teda, aby som na chvíľu otvorila túto „totálnu škatuľu” a vyliala trochu konkrétnosti TT do nášho života.
Mnohí z nás vyrastali s úžasnou pravdou, že „Boh je láska”. Celý môj svet sa zmenil, keď som mala 16 rokov a zúčastnila som sa na víkendovom stretnutí mládeže. Počas tohto víkendu som v hĺbke svojej bytosti zakúsila, že Boh je láska a že ma miluje osobne! Možno ste zažili tú istú skúsenosť, keď sa slová „Boh je láska” zrazu presunuli z nepochopiteľných zvukových vĺn vo vašom uchu do hmatateľného uchopenia vášho srdca, takže ste v hĺbke svojej bytosti vedeli, že Boh vás miluje osobne, konkrétne.
Hoci táto úžasná pravda, že Boh je Láska a že ťa miluje osobne , musí zasiahnuť každú bunku nášho tela, v škatuľke Total je ešte viac lásky, než by sme dokázali vstrebať. Boh je láska nie v prvom rade preto, že miluje teba a mňa (prepáč, že ti beriem ilúzie…), ale preto, že Boh sám o sebe je Láska.
Hoci Ježiš naozaj prišiel zomrieť na kríži, aby nám odpustil hriechy, existuje ešte zásadnejší dôvod, prečo sa vtelil – aby zjavil vnútorný život Boha ako Trojice. Uvedomujem si, že sa vám to môže zdať ako otrepaná zvesť, ale musíme si uvedomiť, ako vášnivo Židia po tisícročia strážili Božiu jednotu. Každé ráno recitovali ústredné vyznanie svojej viery: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!” (Dt 6, 4) Keď Ježiš vyhlásil, že je rovný Bohu, Židia vzali kamene, aby ho ukameňovali za rúhanie (pozri Jn 10, 31). Ako by mohol byť Ježiš z Nazareta jedno s Bohom, ak je Boh len jeden?
Ako kresťania tiež vášnivo vyznávame a chránime ústrednú pravdu našej viery, že Boh nie je len jediný, ale tri osoby: Božská Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý. Vyznávame to vždy, keď robíme znamenie kríža, krstíme dieťa, modlíme sa ruženec, modlíme sa modlitbu pred jedlom alebo začíname sláviť svätú omšu.
Svätý Ján Pavol II. ma vo svojom apoštolskom liste „O dôstojnosti a povolaní ženy (MD), ktorý som minulý týždeň označila za svoj „manuál” k Teológii tela, prinútil uvažovať o zmysle vnútorného života Boha ako Trojice. Takto to napísal: „…Nový zákon prináša zjavenie nevyspytateľného tajomstva o vnútornom živote Boha samého. Boh, ktorý sa skrze Ježiša Krista dáva ľuďom poznať, je jednotnosť v Trojici, jednotnosť v spolubytí” (MD 7).
Na chvíľu sa nad tým zamyslime – prostredníctvom Krista nám Boh otvoril dvere, aby sme spoznali a videli jeho vnútorný život. Malo by nám to vyraziť dych. Svojimi slovami a skutkami sa môžem pokúsiť odhaliť vám, čo sa deje vo mne; môžem skúsiť odhaliť vám svoje najhlbšie myšlienky a pocity. V konečnom dôsledku vám môj vnútorný život zostane z veľkej časti neprístupný, pretože, nuž, pretože je skrytý.
Skrze Ježiša Krista sa zviditeľnil vnútorný život Boha ako trojičného spoločenstva lásky. Boha môžeme začať chápať nie ako pravidlá, ale ako vzťah, vzťah úplnej, sebadarujúcej lásky. Svätý Ján Pavol II. hovorí, že byť osobou, stvorenou na obraz a podobu trojičného Boha, znamená „snažiť sa o vlastné zdokonalenie (koncilový text hovorí „nájsť seba samého”); a to sa nemôže uskutočniť, iba ak „v úprimnom darovaní seba” (MD, č. 7).
No a sme späť pri tom mocnom slove: dar. Prečo ste stvorení ako dar, aby ste boli darom? Pretože vnútorný život Trojice, nepochopiteľné božské tajomstvo, ktoré môže plne odhaliť iba Ježiš Kristus skrze Ducha, tkvie v tom, že Otec sa „vyprázdňuje” v úplnom dare lásky Synovi, Syn sa „vyprázdňuje” v úplnom dare lásky Otcovi a Duch Svätý sa „rozlieva, prekypuje” ako ovocie ich úplnej, sebadarujúcej lásky. Prostredníctvom Kristovho úplného sebadarovania na kríži sa trhá závoj medzi nebom a zemou a my môžeme nahliadnuť do vnútorného života Trojice, do úplnej, sebadarujúcej Božej lásky, ktorá si nič nenecháva pre seba, ale všetko rozdáva. Svätý Ján Pavol II. to povedal jasne: „… prejav Božej lásky je ,ľudský’, ale láska sama je božská” (MD 23).
Vyjadrenie úplnej sebadarujúcej Božej lásky má ľudskú podobu, podobu ľudského tela. To znamená, že sme získali dvojnásobný jackpot – nielenže nahliadame do vnútorného života Trojice prostredníctvom Ježišovho úplného darovania seba samého na kríži, ale nahliadame aj do plnosti významu ľudského tela a nášho vtelenia. Dostali sme dar (nie prekliatie!) tela, pretože len prostredníctvom tela môžeme v láske úplne darovať seba samého.
Mohli by ste ma pobaviť a prečítať si túto vetu ešte raz: Len prostredníctvom tela môžeme úplne darovať seba v láske. To je jeden z dôvodov, prečo svätý Ján Pavol II. opakovane cituje úryvok z Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí: „Kristus… naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie” (GS 22). Tento citát len iným spôsobom hovorí, že Ježiš Kristus zjavuje nielen vnútorný život Trojice, ale aj plnú pravdu o ľudskej osobe a našom vtelení.
Nie sme stvorení na to, aby naša duša unikla z väzenia nášho tela a bola konečne slobodná! Toto učil Platón, nie Ježiš Kristus. Ježiš Kristus na kríži a v Eucharistii zjavuje, že sme stvorení na to, aby sme sa prostredníctvom svojich tiel úplne darovali v láske. Z tela sa nikdy neodchádza, akoby bolo len dočasným príbytkom. Ani Ježiš nezanechal svoje telo; bolo vzkriesené z mŕtvych a oslávené na celú večnosť. Tak aj naše telá v ich mužskej a ženskej podobe a naše povolanie „predstavovať vo svete to spoločenstvo lásky, ktoré je v Bohu” (MD 7), nie sú dočasné, ale trvalé. Naše mužské a ženské telá v sebe nesú symbolický rozmer – odhaľovať nepreniknuteľné tajomstvo vnútorného života Trojice. Alebo, povedané krásne a priamo: vaše telo zjavuje Boha!
Takže keď budete nabudúce v obchode, kúpte si škatuľu cereálií Total, umiestnite si ju do obývačky a uvažujte o neprebádateľnom tajomstve trojičnej lásky a o schopnosti svojho tela zjavovať Boha v Trojici prostredníctvom totálneho darovania seba samého v láske. A nezabudnite… ste darom!
Viac o dvojitom rozmere lásky si môžete prečítať v článku: Prečo máme telo alebo o význame ženskosti a mužskosti.
O autorke
Katrina J. Zeno: je autorkou mnohých článkov a kníh. Špecializuje sa na oblasť teológie tela, na život slobodných, génius ženy, formáciu k čistote, manželstvo a eucharistiu, ako aj odovzdávanie viery. Jej texty sú pútavé, plné autentickosti. Vie sa priblížiť nielen mladým dospievajúcim ale aj ľuďom žijúcim v manželstve, slobodným a zasväteným. Jedným z jej najznámejších diel je kniha Telo zjavuje Boha, kde autorka načrela do katechéz sv. Jána Pavla II., známych ako teológia tela. A vediac, že vyjadrovanie pápeža bolo pre mnohých zložité, pokúsila sa pretlmočiť jeho učenie o význame ľudského tela a dôstojnosti človeka do jednoduchšej reči.