Vitajte pri utorkoch teológie tela! Mojím cieľom v tomto blogu je spoločne sa zamyslieť nad rôznymi aspektmi monumentálneho diela svätého Jána Pavla II. s názvom Ako muža a ženu ich stvoril, inak známeho ako Teológia tela. Dúfam, že sa nám podarí odhaliť originálne a niekedy až ohromujúce pohľady svätého Jána Pavla II. na ľudskú osobu, manželstvo, pohlavie, zmysel života a, áno, aj na to, prečo vôbec máme telo.
Ženskosť a mužskosť maju význam
Živo si spomínam na svoj prvý pokus prečítať si Teológiu tela pápeža Jána Pavla II. V tých časoch (okolo roku 1994) vyšla v podobe štyroch malých knižiek, takže som sa vybrala do kníhkupectva na Františkánskej univerzite v Steubenville (trochu viac než kilometer od svojho domu) a kúpila som si prvú z nich s názvom „Prvotná jednota muža a ženy“. Keďže som už mala diplom z teológie z Františkánskej univerzity, hneď som sa do nej pustila. Pomyslela som si, že to bude hračka. O „pár dĺžok bazéna“ neskôr som si trikrát prečítala ten istý odsek, pokrútila som hlavou a pomyslela som si: Mám titul z teológie a absolútne netuším, o čom Ján Pavol II. hovorí. (Cítili ste sa tak niekedy pri čítaní JPII.?)
Prešiel asi rok a ja som sa opäť vybrala do kníhkupectva Františkánskej univerzity tentoraz kúpiť apoštolský list JPII. Mulieris dignitatem – „O dôstojnosti a povolaní ženy“. Opäť som sa doň ponorila, ale tentoraz som bola úspešná! Doslova som zhltla celý dokument nie raz, nie dvakrát, ale trikrát, taká som ním bola uchvátená.
Prečo som túto knihu tak hltala? Pretože na rozdiel od hutného a príliš obsažného štýlu Teológie tela bola táto v kúskoch, ktoré sa dali stráviť. A vychutnávala som si najmä jedno slovo: dar.
Bez preháňania môžem povedať, že toto slovo na tri písmená zmenilo môj život – a naďalej mení celý môj spôsob, akým žijem to, že mám telo. To ma privádza späť k blogu č. 1: Ako dopadol váš experiment? Všímali ste si počas jedného dňa, ako konanie vášho tela vyjadruje vašu osobu? Čo vám o vás prezradilo?
Našťastie, svoju odpoveď nemusíte prezradiť v sekcii komentárov. Dúfam však, že keby ste ma jeden deň sledovali a pozorovali „reč môjho tela“, zistili by ste, že mojou najhlbšou identitou je „dar“.
V čase, keď som čítala knihu O dôstojnosti a povolaní ženy, som sa necítila ako dar. Cítila som sa skôr ako niekto, kto zlyhal, a ako klbko neustáleho stresu. Zakúšala som koniec desaťročného manželstva a vyrovnávala som sa so životom slobodnej, pracujúcej matky, ktorá žije sotva nad hranicou chudoby. A predsa uprostred mojej pošliapanej identity Ján Pavol II. predstavil toto jednoduché slovo, ktoré navždy zmenilo paradigmu môjho života a mojej identity: dar.
Tu je presná veta, ktorá otriasla mojím svetom: „Povedať, že človek je [rozumej ľudská osoba] stvorený na obraz a na podobu tohto Boha, znamená to isté ako povedať, že aj človek je povolaný byť ,pre’ iných, stať sa darom.” (MD 7, pozn. prekl.). Bolo to také jednoduché takmer ako dýchanie. Ak som stvorená na Boží obraz a podobu (pozri Gn 1, 27), potom som stvorená, aby som bola darom.
Vyzbrojená slovnou zásobou, ktorú som sa naučila z knihy „O dôstojnosti a povolaní ženy”, som sa vrátila k Teológii tela a začala ju vážne čítať a chápať. Tam som objavila nádherný obraz z Gn 2, 22, kde Boh tvorí Evu a daruje ju Adamovi. Eva ako žena sa prvýkrát objavuje vo svete ako dar!
Samozrejme, mohlo by byť ľahké preložiť si to do falošného a márnivého chápania, že som Božím darom pre svet. V úvahách JPII. však každý človek prichádza na svet ako dar. Alebo inak povedané: sme stvorení ako dar, aby sme boli darom. Napríklad konanie môjho tela odhaľuje, že som darom, keď umyjem riad po svojej spolubývajúcej; hodinu počúvam priateľku v telefóne, keď sa borí s hnevom a smútkom; vediem u seba doma ženskú skupinu, v ktorej sa mladé dospelé ženy zdieľajú s vierou aj večer, keď by som najradšej so všetkým sekla a išla si len ľahnúť. Áno, som Božím darom pre svet, pretože taká je moja ľudská identita, a to odhaľuje moje ženské telo.
V týchto dňoch ma často zaráža, ako skutočný problém, ktorému čelíme v súvislosti s množstvom vyjadrení rodov a novým definovaním manželstva, zahŕňa význam stelesnenia. Dotkla som sa ho vo svojom poslednom blogu otázkou: Prečo vôbec máš telo? Okrem toho, že vaše telo svojimi činmi odhaľuje, akým človekom ste, vaše telo odhaľuje aj to, že ste boli stvorení ako dar, aby ste boli darom.
Vydržte so mnou ešte pár odsekov. Vaše telo odhaľuje, že ste boli stvorení ako dar, aby ste boli darom, nie ako všeobecné telo, ale práve ako muž alebo žena. Mužskosť a ženskosť nie sú dve oddelené skutočnosti – ako mačky a psy, aby sa ich vyjadrenie mohlo znásobiť – mačky, psy, slony, žirafy, zebry – do nekonečného množstva variácií. Mužskosť a ženskosť tvoria skôr jedinú skutočnosť – ľudskú prirodzenosť, ktorá sa prejavuje dvoma a len dvoma spôsobmi.
Prečo to musí byť takto? Prečo sa tento rámec nemôže „vyvinúť” na viac než dva spôsoby ľudského bytia? Prečo nemôže existovať tretí spôsob, štvrtý spôsob alebo päťdesiatdva spôsobov?
Odpoveďou je význam. Ženskosť a mužskosť majú význam, ktorý nie je ako taká hra Jenga, kde môžete vytiahnuť jednu tehličku a celá veža zostane stáť. Naopak, mužskosť a ženskosť sú ako taká hra Jenga, v ktorej vytiahnete jednu tehličku a celá stavba sa zrúti. Ak zmeníme význam pojmov muž a žena, celá štruktúra reality sa zrúti.
Odpusťte mi, prosím. Nemám apokalyptické zmýšľanie. Som realistka. A nie preto, že by ľudstvo vymrelo (hoci aj to sa môže stať). Je to preto, že muž a žena predstavujú zmysel a cieľ života každého človeka a zmysel nášho vtelenia, ktorým je úplné darovanie seba samého v láske, ktorá zahŕňa aj telo. Takže počas svojho dňa myslite na „celkový dar seba samého v láske prostredníctvom tela”. A pamätajte… ste darom!
O autorke
Katrina J. Zeno: je autorkou mnohých článkov a kníh. Špecializuje sa na oblasť teológie tela, na život slobodných, génius ženy, formáciu k čistote, manželstvo a eucharistiu, ako aj odovzdávanie viery. Jej texty sú pútavé, plné autentickosti. Vie sa priblížiť nielen mladým dospievajúcim ale aj ľuďom žijúcim v manželstve, slobodným a zasväteným. Jedným z jej najznámejších diel je kniha Telo zjavuje Boha, kde autorka načrela do katechéz sv. Jána Pavla II., známych ako teológia tela. A vediac, že vyjadrovanie pápeža bolo pre mnohých zložité, pokúsila sa pretlmočiť jeho učenie o význame ľudského tela a dôstojnosti človeka do jednoduchšej reči.